Poruchy učenia sú stále častejším problémom, ktorý sa nástupom do školy identifikuje u detí. Aké poruchy učenia poznáme a aké obmedzenia deťom v škole či doma prinášajú?

Dyslexia je poruchou osvojovania si schopnosti čítať. Úroveň čítania je u dyslektika výrazne nižšia, ako sa očakáva, vzhľadom k ostatným schopnostiam a školským výkonom dieťaťa. Táto porucha je neurologicky, často konštitučne podmienená.  Vzniká na základe poruchy zrakového vnímania. Často ide o poruchu pravo-ľavej a priestorovej orientácie.

Dyslexia je porucha učenia, ktorá sa obyčajne prejavuje už v prvých ročníkoch školskej dochádzky a jej náprava sa dá pri ťažších formách v bežžných podmienkach triedy pomerne ťažko zvládnuť. Na to, aby bol správne zvolený pedagogický postup pri vzdelávaní detí s poruchami učenia, je potrebné včasné diagnostikovanie zo strany učiteľa a odborných zamestnancov CPPPaP, CŠPP.

Ak sa tomuto problému nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa budú v budúcnosti ťažšie riešiť. Ak nie je táto porucha riešená včas a dieťa i napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť zo strany učiteľov a rodičov považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a často je vystavené posmechu spolužiakov.

Dieťa s dyslexiou často číta pomalšie a nezrozumiteľnejšie ako iné deti v tom istom ročníku, stupeň jeho čitateľských zručností zaostáva za stupňom zaškolenia a fyzickým vekom. Dieťa sa i vo vyšších ročníkoch môže trápiť s čítaním a stáva sa, že vinou toho opakuje ročník. Dyslektik má často pocity menejcennosti a narušené sebavedomie.  

Dysgrafia je poruchou osvojovania si písania. Postihuje grafickú stránku písaného prejavu dieťaťa, čitateľnosť písmen, ich úpravu či osvojovanie si tvarov písmen. Za touto poruchou býva často porucha motoriky. Hlavne jemnej motoriky, no niekedy i kombinácie s hrubou motorikou. Tieto deti majú napätú celú ruku, predlaktie i zápästie a prsty. To im spôsobuje aj problémy pri písaní.

Dysortografia  je  poruchou osvojovania si pravopisu. Vzniká väčšinou na podklade poruchy sluchového vnímania a rozlišovania hovoreného.

Dyskalkúlia je porucha, ktorá ovplyvňuje u dieťaťa osvojovanie si matematických schopností. Prejavuje sa problémami už pri chápaní toho, čo je číslo. Dieťa s touto poruchou má taktiež problém s predstavami číselných radov, rôznych číselných operácií či problém s predstavou priestoru a priestorovou orientáciou. Neschopnosť dieťaťa zvládať tieto aspekty vedie následne k tomu, že dieťa nezvláda základné matematické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie). Táto porucha je geneticky podmienená.

Dyspraxia je poslednou rozšírenou poruchou z kategórie špecifických porúch učenia. Ide o poruchu osvojovania si, plánovania a vykonávania vôľových pohybov. Dieťa a jeho výkony sú výrazne nižšie, pokiaľ vyžadujú pohybovú koordináciu. Keďže koordinácia pohybov je počas celého života veľmi dôležitá, život dieťaťa a jeho fungovanie v ňom je výrazne ovplyvnené. Charakteristickou je celková motorická neobratnosť, poruchy artikulácie, pridružiť sa môžu aj poruchy písania a čítania, dokonca emocionality či poruchy správania. Niektorí odborníci a psychológovia zvyknú dyspraxiu deliť aj na dve samostatné kategórie (motorickú dyspraxiu a verbálnu dyspraxiu). 

Dyspinxia je porucha výtvarných schopností. Je charakteristická nízkou úrovňou kresby. Dieťa pracuje s ceruzkou nešikovne, tvrdo, nedokáže previesť svoje predstavy z trojrozmerného priestoru na dvojrozmerný papier. Má problémy s pochopením perspektívy.

Dysmúzia je porucha hudobných schopností. Prejavuje sa problémami v rozlišovaní tónov, dieťa si nepamätá melódiu, nerozlišuje a nie je schopné reprodukovať rytmus.

Špecifické poruchy učenia môžu byť aj na báze porúch pozornosti, medzi ktoré patria:
ADHD - porucha pozornosti s hyperaktivitou
ADD - porucha pozornosti bez hyperaktivity
ODD - opozičné správanie
alternatívy ADHD (bez agresivity alebo s ňou)
Základné znaky porúch pozornosti sú impulzivita a hyperaktivita.

ADHD  poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o vývinovú poruchu s evidentnými príznakmi už od raného detstva. Základnými a charakteristickými symptómami tejto poruchy sú hyperaktivita, impulzivita a porucha koncentrácie pozornosti. Najčastejšie sa vyskytuje práve s dyslexiou (20 – 40 %). Zaujímavosťou je, že pri tejto poruche je veľmi časté jej pretrvávanie aj do dospelosti (30 - 50% jedincov).

Poruchy učenia sú poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka rozumieť alebo používať hovorený alebo písaný jazyk, robiť matematické výpočty, koordinovať pohyby alebo venovať niečomu pozornosť. Ovplyvňujú schopnosť dieťaťa interpretovať to, čo vidí a počuje, alebo schopnosť spájať informácie z rôznych častí mozgu. Keďže ide o poruchy učenia, ovplyvňujú vo veľmi veľkej miere hlavne školský výkon dieťaťa, ale o nič menej zasahujú aj do jeho každodenného života mimo školy. Môžu ovplyvniť každodenné situácie či rutinu, vzťahy s inými ľuďmi, priateľstvá a u detí napríklad aj hranie. Dôležité je však uvedomiť si, že poruchy učenia neodrážajú inteligenčný kvocient (IQ).

Keď hovoríme o poruchách učenia, musíme si uvedomiť, že u jedného dieťaťa sa môžu vyskytnúť viaceré poruchy učenia naraz, u iného sa môže objaviť len jedna porucha izolovane. Je to veľmi individuálne a individuálne treba tento problém aj riešiť.

Treba mať na pamäti, že nie každá odchýlka v učení musí hneď signalizovať poruchu. Mnoho detí jednoducho pomalšie nadobúda určité zručnosti ako písanie alebo čítanie. U niektorých detí sa tieto zručnosti len ťažšie a pomalšie rozvíjajú. Všeobecne platí, že každé dieťa je jedinečné a preto sú, prirodzene, rozdiely v rýchlosti jeho vývinu. To teda znamená, že to, čo sa môže najprv javiť ako porucha či problém, môže byť jednoducho len oneskorením dozrievania.

Podobne ako pri ostatných poruchách, aj poruchy učenia možno vysvetliť viacerými spôsobmi. 

Prvým možným spôsobom vzniku ŠPU je genetika. Genetické výskumy totiž ukazujú, že existuje podiel viacerých chromozómov na riziku vývoja dyslexie. Najvyšší podiel má práve 6. pár, ktorý je spájaný s imunitnými funkciami. Vedci poukazujú na to, že pomerne veľké množstvo dyslektikov má astmu či rôzne alergie. Zároveň platí, že blízki príbuzní jedinca s dyslexiou môžu mať až na 40 – 50 % ťažkosti s čítaním.

Druhou z teórií vysvetľujúcich vznik dyslexie je hormonálna teória týkajúca sa hormonálnych zmien. Vedci sa domnievajú, že zvýšená hladina testosterónu je prediktorom vzniku dyslexie. Ako dôkaz uvádzajú, že dyslektici sú väčšinou chlapci.

Ďalšími prediktormi vzniku porúch učenia môžu byť rizikové faktory, ktoré pôsobia na plod počas jeho vývinu. Sú nimi napríklad:

• Choroba matky počas tehotenstva a s tým súvisiace užívanie liekov, požívanie alkoholu a pod.
• Ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen, zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne zvukovo podobné (napríklad: b – d – p; a – e; m – n; k – h; k – b; p – j; š – s; č – c a podobne)
• Ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov, ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad: stôl, tráva, plný, obdobie, hmla a podobne)
• Deformovanie slov, prípadne vsúvanie hlások do slov, ktoré sa tam nevyskytujú, či vypúšťanie hlások zo slova, domýšľanie slov, komolenie slov so zmenou ich významu
• Problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok – nerešpektovanie čiarok, bodiek, otáznikov
• Nerozlišovanie dĺžky hlások v slove
• Po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného
• Porucha krátkodobej pamäte prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom
• Deti majú problémy všade tam, kde sú vedomosti viazané na výkon v čítaní
• narušenie mikromotoriky očných pohybov, lateralizácie, koncentrácie pozornosti
• Poruchy zrakovej percepcie, P – Ľ a priestorovej orientácie